Zásluhou riaditeľa školy Jána Kuchára, ktorý na klokočovskú školu bol menovaný (spolu s manželkou Annou) začiatkom septembra 1957, máme už dostatok poznatkovo jej každodennej výchovno-vzdelávacej a bohatej mimoškolskej činnosti. Hneď po príchode na klokočovskú školu začal totiž písať školskú kroniku ktorej stránky postupne zapĺňali aj ďalší riaditelia školy (Juraj Popovič a Milan Karšňák). Boli to predovšetkým učitelia a žiaci klokočovskej školy, na „pleciach“ ktorých práve v 50. rokoch, ako nikdy v predchádzajúcich obdobiach spočívala zodpovednosť za prípravu a priebeh nespočetného množstva štátno-politických a spoločensko-kultúrnych podujatí.
Aj Klokočovčania si každoročne, počnúc januárom a končiac decembrom , povinne pripomínali také udalosti, akými boli výročia narodenia a úmrtia V. I. Lenina, J. V. Stalina a K. Gottwalda, zrodu Červenej armády. Oslavovali aj Medzinárodný deň žien, 1. a 9. máj, Medzinárodný deň detí, s úctou spomínali na SNP, Karpatsko-dukliansku operáciu, ale i oslavy vzniku prvej ČSR, ktoré postupne nahradili oslavy znárodnenia. Avšak „vrcholom“ všetkých podujatí boli oslavy výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorými zároveň začínal Mesiac československého priateľstva. Počiatky organizovanej telovýchovy a športu v obci siahajú do povojnových rokov. Zásluhou mladých ľudí , ako Michal Čuchran, Ján Gomboš sa podarilo založiť futbalový klub ŠK Sokol Klokočov, ktorého činnosť trvala do polovice 50. Rokov.
Najbohatšie boli správy o každoročnom konaní klokočovských odpustov. Z tej, ktorá informovala o odpuste v roku 1955, sa dozvedáme, že dňa 28. Augusta sa konal v Klokočove tradičný odpust Uspenia Preosv. Panny Márie. Zúčastnil sa na ňom aj J. P. vladyka metod, ktorého veriaci s láskou očakávali, prosiac o arcipastierske požehnanie na tomto posvätnom mieste, na mieste zázraku z roku 1670, kedy ikona Klokočovskej Bohorodičky zaslzila od žiaľu nad ľudským hriechom. Na tomto tradičnom a v Zemplíne najväčšom odpuste, slávnostnú sv. liturgiu slúžil J. P. biskup Metod za asistencie prítomného duchovenstva. Kázeň po sv. evanjeliu predniesol d. o. M. Leiner. Záverečnú kázeň predniesol J. P. vladyka Metod, v ktorej zhodnotil odpust, prosiac veriacich o plnenie kresťanských povinností voči Bohu, Preosv. Dive, blížnemu – voči cirkvi a otčine a udelil svoje arcipastierske požehnanie.
